HDLC vs PPP
HDLC aj PPP sú protokoly vrstvy dátového spojenia. HDLC (High-Level Data Link Control) je komunikačný protokol používaný vo vrstve dátového spojenia počítačových sietí, vyvinutý ISO (Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu) a bol vytvorený z IBM SDLC (Synchronous Data Link Control). PPP je protokol vrstvy dátového spojenia založený na HDLC a je veľmi podobný HDLC. Oba sú protokoly WAN (Wide Area Network) a fungujú dobre na pripojenie prenajatých okruhov bod-bod.
Čo je to HDLC?
HDLC vzniklo, až keď IBM predložila SDLC rôznym výborom pre štandardy a jeden z nich (ISO) upravil SDLC a vytvoril protokol HDLC. HDLC sa považuje za kompatibilnú nadmnožinu SDLC. Je to bitovo orientovaný synchrónny protokol. HDLC podporuje synchrónnu, plne duplexnú prevádzku. HDLC má možnosť pre 32-bitový kontrolný súčet a HDLC podporuje konfigurácie Point-to-Point a Multipoint. HDLC identifikuje „primárny“typ uzla, ktorý riadi ďalšie stanice, ktoré sa nazývajú „sekundárne“uzly. Sekundárne uzly bude ovládať iba primárny uzol. HDLC podporuje tri režimy prenosu a sú nasledujúce. Prvým z nich je režim normálnej odpovede (Normal Response Mode - NRM), v ktorom sekundárne uzly nemôžu komunikovať s primárnym serverom, kým primárny server nedal povolenie. Po druhé,režim asynchrónnej odozvy (ARM) umožňuje sekundárnym uzlom hovoriť bez povolenia primára. Nakoniec má asynchrónny vyvážený režim (ABM), ktorý zavádza kombinovaný uzol a všetka komunikácia ABM sa deje iba medzi týmito druhmi uzlov.
Čo je PPP?
Ako už bolo spomenuté vyššie, PPP je protokol vrstvy dátového spojenia založený na HDLC a je veľmi podobný HDLC. Slúži na priamu komunikáciu medzi dvoma uzlami. Ochrana súkromia, autentifikácia a kompresia šifrovania prenosu sú poskytované protokolom PPP. Autentifikáciu poskytujú protokoly PAP (Password Authentication Protocol) a bežnejšie protokoly CHAP (Challenge Handshake Protocol). Používa sa pre rôzne typy sietí, ktoré sú tvorené rôznymi fyzickými médiami, ako sú hlavné vedenie, optické vlákna, sériový kábel, mobilný telefón a telefónna linka. Medzi poskytovateľmi internetových služieb (ISP) je veľmi populárny ako prostriedok na poskytovanie telefonického prístupu na internet zákazníkom. Aby mohli svojim zákazníkom poskytovať služby DSL (Digital Subscriber Line),poskytovatelia služieb používajú protokol Point-to-Point Protocol over Ethernet (POPoE) a protokol Point-to-Point Protocol over ATM (POPoA), čo sú dve zapuzdrené formy PPP. PPP sa používa pre synchrónne aj asynchrónne obvody. Pracuje s rôznymi sieťovými protokolmi, ako sú IP (Internet Protocol), IPX (Internetwork Packet Exchange), NBF a AppleTalk. Širokopásmové pripojenie tiež využíva PPP. Aj keď bol PPP navrhnutý trochu po pôvodných špecifikáciách HDLC, PPP obsahuje mnoho ďalších funkcií, ktoré boli v tom čase dostupné iba v proprietárnych protokoloch dátových spojov. Aj keď bol PPP navrhnutý trochu po pôvodných špecifikáciách HDLC, PPP obsahuje mnoho ďalších funkcií, ktoré boli v tom čase dostupné iba v proprietárnych protokoloch dátových spojov. Aj keď bol PPP navrhnutý trochu po pôvodných špecifikáciách HDLC, PPP obsahuje mnoho ďalších funkcií, ktoré boli v tom čase dostupné iba v proprietárnych protokoloch dátových spojov.
Aj keď sú HDLC a PPP veľmi podobné protokoly vrstvy dátových liniek WAN používané na komunikáciu bod-bod, majú svoje rozdiely. Na rozdiel od HDLC nie je PPP patentovaný, ak sa používa v smerovači Cisco. Funkčnosť PPP tvorí niekoľko subprotokolov. PPP je bohatý na funkcie s vytáčanými sieťovými funkciami a ISP ho hojne využívajú na poskytovanie internetu svojim zákazníkom. Na rozdiel od HDLC možno PPP použiť so synchrónnym aj asynchrónnym pripojením.
