Správanie vs postoj
Postoj a správanie sú v určitom zmysle úzko spojené, hoci ide o dva odlišné pojmy. Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi správaním a postojom je, že postoj je vnútorný, zatiaľ čo správanie je v zmysle vonkajšie. Inými slovami, dá sa povedať, že ostatní môžu veľmi dobre vidieť správanie, pretože je vonkajšie, zatiaľ čo postoj je utajený v mysli jednotlivca, a preto ho ostatní nemôžu vidieť okamžite.
Odborníci tvrdia, že tento prístup je to, čo si myslíte, zatiaľ čo správanie je to, čo robíte. Inými slovami sa dá povedať, že postoj súvisí s mysľou, zatiaľ čo správanie má veľa spoločného s činmi.
Postoj je zameraný na myšlienky, zatiaľ čo správanie je zamerané na činnosť. Postoj má teda všetku moc formovať správanie človeka. Je skutočne pravda, že aj človek so správnym prístupom by bol obdarený správnym správaním.
Postoj je predovšetkým o názore, ktorý má niekto na niečo v živote. Správanie je o tom, ako človek reaguje na impulzy a ťahy okolia.
Skutočne je možné posudzovať postoj človeka podľa jeho správania, aj keď tento postoj nie je navonok viditeľný. Dá sa povedať, že jeho priateľ má dobrý vzťah k životu. Je to zrejmé z správania človeka. Postoj a správanie teda v určitom zmysle súvisia, aj keď ide o dva odlišné pojmy.
Reakciou jednotlivca alebo systému na pôsobenie životného prostredia je takzvané správanie. Postoj je tiež druhom reakcie v tom zmysle, že je to reakcia zvnútra na hlboké vedomie.
V koncepte postoja nemá žiadny vonkajší vplyv na vnútorné cítenie. Pocit je v jednotlivcovi udržiavaný dobre. Na druhej strane sa pocit vylieva v správaní. Je isté, že správanie a prístup sú dve dimenzie jednotlivca.