Monarchia vs konštitučná monarchia
Aj keď sa meno javí ako podobné, existuje rozdiel medzi monarchiou a konštitučnou monarchiou, ktorá je podrobne popísaná v tomto článku. Predtým, ako prejdeme k rozdielu, pozrime sa, čo je monarchia a čo je konštitučná monarchia. S civilizáciou vyvstalo v ľudskej spoločnosti veľa potrieb. Potreba poriadku a štruktúry, ktorá je jednou z najdôležitejších, si ľudia začali uvedomovať dôležitosť riadiaceho orgánu, ktorý bude organizovať spoločnosť spôsobom, ktorý bude prospešný pre všetkých. Tak sa zrodili vlády. Vďaka tomu sa dnes rodí veľa druhov vlád. Monarchia a konštitučná monarchia sú dve z najľahšie zamieňateľných krajín. Je dôležité si uvedomiť a rozlíšiť rozdiel medzi monarchiou a konštitučnou monarchiou.
Čo je to monarchia?
Monarchiu možno označiť za formu vlády, kde zvrchovanosť spočíva na jedinom jednotlivcovi, ktorý je panovníkom. Môže to byť skutočné alebo nominálne, v závislosti od úrovne zapojenia, autonómie alebo obmedzení, ktoré má panovník v správe. Existuje mnoho foriem monarchie; Najpopulárnejšia je absolútna monarchia, konštitučná monarchia, dedičná monarchia a voliteľná monarchia. Keď sa však povie monarchia, často sa predpokladá, že tu ide o absolútnu monarchiu, o ktorej sa tu diskutuje. Ďalším názvom pre absolútnu monarchiu by bola tradičná monarchia, kde všetky rozhodovacie právomoci spočívajú na jedincovi, panovníkovi.
Až do 19. storočia bola monarchia najbežnejšou a najpopulárnejšou formou riadenia na svete. Absolútna monarchia však dnes už neexistuje. To, čo dnes existuje namiesto monarchie, je konštitučná monarchia. 44 suverénnych národov na svete predstavuje panovníkov pôsobiacich ako hlavy štátov, z toho 16 z ríš Commonwealthu, z ktorých je hlavou štátu kráľovná Alžbeta II. Všetky existujúce monarchie na svete sú ústavné, zdá sa však, že monarchovia krajín ako Omán, Brunej, Katar, Saudská Arábia a Svazijsko vlastnia viac moci ako ktorákoľvek iná autorita v ich príslušných krajinách.
Čo je to konštitučná monarchia?
Demokratickú vládu, ktorá sa skladá z ústavy s panovníkom, ktorý funguje ako nestranícka politická hlava štátu v medziach stanovených ústavou, či už písomných alebo nepísaných, možno označiť za ústavnú monarchiu. Panovník, hoci má určité právomoci, neurčuje verejnú politiku ani si nevyberá politických vodcov. Politológ Vernon Bogdanor definuje konštitučnú monarchiu ako „panovníka, ktorý vládne, ale nevládne“.
Britskú ústavnú monarchiu tvorí Spojené kráľovstvo a jeho zámorské územia. Súčasná panovníčka kráľovná Alžbeta II. Má obmedzené právomoci v nestraníckych funkciách, ako sú udeľovanie vyznamenaní a menovanie predsedu vlády. Podľa tradície je však hlavnou veliteľkou britských ozbrojených síl.
Kanadská monarchia tvorí základ súdnej, zákonodarnej a výkonnej moci národnej a každej provinčnej vlády. Je jadrom parlamentnej demokracie a federalizmu v štýle Westminsteru. Súčasným panovníkom kanadskej monarchie je kráľovná Alžbeta II.
Aký je rozdiel medzi monarchiou a konštitučnou monarchiou?
Napriek podobnostiam, ktoré ich názvy naznačujú, sú monarchia a konštitučná monarchia dve odlišné formy vlád, ktoré fungujú úplne odlišným spôsobom.
• Monarchia je dáždnik, pod ktorý okrem iných spadá aj konštitučná monarchia. Keď sa však spomenie monarchia, implikuje sa často absolútna monarchia.
• V konštitučnej monarchii je moc panovníka obmedzená. V monarchii je moc panovníka absolútna.
• Absolútny panovník nie je právne viazaný. Panovník v konštitučnej monarchii je viazaný ústavou krajiny.
Foto: Ricardo Stuckert / PR (CC BY 3.0)
Ďalšie čítanie:
- Rozdiel medzi diktatúrou a monarchiou
- Rozdiel medzi demokraciou a monarchiou
