Statické trenie vs Kinetické trenie
Statické trenie a kinetické trenie sú dve formy trenia. Trenie je veľmi dôležitý pojem, pokiaľ ide o oblasť mechaniky pevných telies. Trenie sa považuje za jednu z hlavných príčin straty mechanickej energie. Preto je potrebné dobre rozumieť treniu a vyvíjať tak efektívnejšie mechanizmy, aby sa šetrila energia. Trenie, či už je statické alebo kinetické, hrá zásadnú úlohu v našom každodennom živote. Keby to nebolo na trenie, jednoducho by sme nedokázali chodiť ani lyžicu chytiť. Pochopenie trenia je veľmi dôležité v oblastiach ako strojárstvo, automobilové inžinierstvo, fyzika a dokonca aj biologické vedy. V tomto článku sa budeme zaoberať pojmom statické trenie a kinetické trenie, ich definíciami, ako k nim dochádza, ich podobnosťami,aké faktory ovplyvňujú statické a kinetické trenie a nakoniec ich rozdiely.
Statické trenie
Aby sme pochopili, čo je statické trenie, je potrebné najskôr pochopiť pojem trenie ako celok. Trenie sa môže vyskytnúť v akomkoľvek prostredí. Je to odpor média voči relatívne pohybujúcemu sa objektu alebo objektu, ktorý sa pokúša pohnúť. Statické trenie je časťou suchého trenia. Keď sa dva pevné objekty vzájomne dotýkajú, existuje sila odolávajúca relatívnemu pohybu oboch tvárí. Hlavnou príčinou tohto odporu sú nerovnosti oboch tvárí. Tieto tváre majú na mikroskopickej úrovni malé vrcholy. Keď vrcholy jedného povrchu idú do údolí druhého povrchu, majú tieto objekty tendenciu sa uzamknúť, čo obmedzuje relatívny pohyb. Ak je na objekt položený na rovnom povrchu vyvíjaná sila rovnobežná s rovinou, nebude sa pohybovať. Je to spôsobené statickým trením. Princípom silovej rovnováhystatické trenie sa rovná použitej sile. Suché trenie má tri hlavné zákony. Prvý zákon Amonton hovorí, že sila trenia je priamo úmerná použitému zaťaženiu. Druhý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je nezávislá od kontaktnej oblasti. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Suché trenie má tri hlavné zákony. Prvý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je priamo úmerná použitému zaťaženiu. Druhý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je nezávislá od kontaktnej oblasti. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Suché trenie má tri hlavné zákony. Prvý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je priamo úmerná použitému zaťaženiu. Druhý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je nezávislá od kontaktnej oblasti. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Prvý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je priamo úmerná použitému zaťaženiu. Druhý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je nezávislá od kontaktnej oblasti. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Prvý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je priamo úmerná použitému zaťaženiu. Druhý Amontonov zákon hovorí, že sila trenia je nezávislá od kontaktnej oblasti. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia. Tretí zákon uvažuje o kinetickom trení. Dá sa formulovať, že sila trenia sa rovná normálnej sile na povrch krát konštanta proporcionality. Pretože sa však trenie rovná použitej sile, konštanta proporcionality sa mení s použitou silou, je táto konštanta proporcionality známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia.táto konštanta proporcionality je známa ako koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia.táto konštanta proporcionality sa nazýva koeficient trenia. Pre statické trenie existuje maximálna hodnota, a teda je to koeficient statického trenia. Na pohyb objektu je potrebná sila, ktorá je väčšia ako maximálna sila trenia.
Kinetické trenie
Kinetické trenie nastáva, keď sa dva dotknuté objekty pohybujú navzájom. Coulombov zákon hovorí, že kinetické trenie je nezávislé od kĺzavej rýchlosti. Pozorovalo sa, že kinetické trenie je o niečo menšie ako maximálne statické trenie. To spôsobí pocit nerovnováhy, keď sa predmet začne hýbať. Kinetické trenie na každom povrchu je vždy proti smeru pohybu.
Aký je rozdiel medzi statickým trením a kinetickým trením?
• Statické trenie nastáva, keď sú dva objekty navzájom v pokoji, ale kinetické trenie nastáva, keď sa dva navzájom pohybujú.
• Kinetické trenie je menšie ako maximálne statické trenie.
• Statické trenie môže byť nulové, zatiaľ čo kinetické trenie nemôže byť také praktické.
