Kľúčový rozdiel - IAS 17 vs IFRS 16
Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (IASC) založený v roku 1973 zaviedol sériu účtovných štandardov s názvom Medzinárodné účtovné štandardy (IAS), ktoré sa v praxi uplatňovali až do založenia Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) v roku 2001. Keď bola v roku 2001 založená IASB, dohodla sa na prijatí všetkých štandardov IAS a pomenovaní budúcich štandardov ako IFRS (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva). V prípade akýchkoľvek rozporov sú štandardy IAS nahradené štandardmi IFRS. IAS 17 aj IFRS 16 sa týkajú lízingu; kde IAS 17 je starý štandard, ktorý bol nahradený IFRS 16. Kľúčový rozdiel medzi IAS 17 a IFRS 16 je, že podľa starého štandardu (IAS 17) sa operatívny lízing nekapitalizuje, zatiaľ čo sa považuje za kapitalizovaný majetok a zaúčtuje sa do súvaha podľa IFRS 16.
OBSAH
1. Prehľad a hlavný rozdiel
2. Čo je IAS 17
3. Čo je IFRS 16
4. Porovnanie vedľa seba - IAS 17 vs IFRS 16
5. Zhrnutie
Čo je IAS 17?
Tento štandard stanovuje usmernenia pre uznávanie a následné zverejňovanie požiadaviek na nájomné zmluvy (dohoda, keď jedna strana prenajíma pozemky, budovy atď. Inej strane). „Nájomca“v rámci lízingu je strana, ktorá si prenajíma aktíva, zatiaľ čo „prenajímateľ“je strana, ktorá poskytuje leasing.
Klasifikácia lízingov závisí od toho, či ide o finančný lízing alebo operatívny lízing.
Obrázok_1: Finančný lízing vs. operatívny lízing
Účtovné ošetrenie finančného leasingu
- Na začiatku by mal byť lízingový majetok nájomcom vykázaný ako majetok. Finančný poplatok platí prenajímateľ prenajímateľovi s konštantnou úrokovou sadzbou z lízingu za nesplatený záväzok. Odpisy sa účtujú na základe zásad spoločnosti a majetok by sa mal odpisovať počas doby lízingu alebo predpokladanej doby životnosti majetku, podľa toho, ktorá je kratšia.
- Na začiatku doby lízingu by mal prenajímateľ vykázať finančný lízing ako pohľadávku v súvahe a následný úrok prijatý ako finančný výnos.
Účtovné ošetrenie operatívneho lízingu
- Tu sa lízingové splátky vykazujú ako náklad a zaznamenávajú sa do výkazu ziskov a strát spravidla lineárne (rovnaké splátky platené každý rok). V súvahe nebudú týkajúce sa lízingu žiadne zodpovedajúce záznamy. Operatívny lízing sa teda označuje aj ako „podsúvahový“prvok
- Prenajímateľ by mal prijatú platbu vykázať ako príjem z prenájmu.
Nevýhodou neuznania lízingu v súvahe je, že používateľom účtovnej závierky poskytuje nepresný účet o nesplatených nákladoch spoločnosti. Ďalej neumožňuje porovnanie medzi spoločnosťami, ktoré kupujú aktíva, a spoločnosťami, ktoré si aktíva prenajímajú. Týmto obmedzením sa zaoberá IFRS 16.
Čo je IFRS 16?
Podľa IFRS 16 sú všetky leasingy aj operatívne lízingy kapitalizované a zaznamenané podobným spôsobom ako leasingy na financovanie bez ohľadu na to, či sa bude s finančným alebo operatívnym lízingom zaobchádzať podobne. V tomto prípade je hlavný argument založený na „práve na používanie“(ROU), keď sa aktíva vykazujú v súvahe, ak sa používajú na získanie ekonomického úžitku.
Aký je rozdiel medzi IAS 17 a IFRS 16?
Rozdielny článok v strede pred tabuľkou
IAS 17 vs IFRS 16 |
|
| IAS 17 vyvinul Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy. | IFRS 16 vyvinula Rada pre medzinárodné účtovné štandardy. |
| Uznanie nájmu | |
| Finančný lízing sa vykazuje ako majetok a operatívny lízing sa účtuje ako náklad. | Všetky nájmy sa vykazujú ako majetok. |
| Zameranie | |
| Dôraz sa kladie na to, kto nesie riziká a prínosy z prenájmu | Dôraz sa kladie na to, kto má právo majetok používať. |
Zhrnutie - IAS 17 vs IFRS 16
Rozdiel medzi IAS 17 a IFRS 16 je dobrým príkladom toho, ako sa účtovné zaobchádzanie s rôznymi vstupmi a výstupmi v podniku podrobuje zmenám v čase, keď budú k dispozícii nové štandardy, ktoré obmedzujú staré použitie. Vyvíjajú sa nové normy s cieľom vyhnúť sa nevýhodám starých. Príkladom je vývoj IFRS 16, ktorý umožňuje kapitalizáciu, keď používateľom účtovnej závierky možno poskytnúť presnejšie informácie.
