Jehova vs Jahve
O mene Boha nemôže byť žiaden zmätok, alebo by toľko ľudí verilo. Znie to nepravdepodobne, ale je pravda, že meno Pána je predmetom búrlivých diskusií medzi stúpencami kresťanstva. Opýtajte sa veriacich a je pravdepodobné, že budete počuť Jehovu ako meno Pánovo. Títo ľudia poukazujú na Starý zákon ako na dôkaz Božieho mena. Existuje však veľa ľudí, ktorí si myslia, že správne meno Boha je Jahve, a nie Jehova. Tento článok sa pokúša objasniť niektoré nejasnosti týkajúce sa Božieho mena.
V Starom zákone sa o Bohu hovorí niekoľkými menami. Z týchto mien sa najčastejšie objavuje YHWH. Práve toto meno bolo v modernej dobe preložené ako Jehova. Už pred narodením Krista sa YHWH verilo v judaizmus, že je menom Boha, a preto bolo také sväté, že ho ľudia ani len nevyslovili. Staroveká hebrejčina mala iba spoluhlásky a samohlásky. Nie je teda jasné, ako Židia vyslovovali tieto 4 spoluhlásky. Vedci sa však zdajú byť jednomyseľní, že výslovnosť YHWH musela byť Jahve.
YHWH sú náhodou hebrejské písmená Yodh, Heh, Waw a Heh. Boli chybne prepisované ako JHVH rímskymi učencami, ktorí neskôr vykreslili Jehovu. Existuje teória, že slovo Jehova vzniklo prevzatím samohlások slova ELOAH. Je to podobné ako s teóriou, že Jahve pridaním samohlások od slova HASHEM k štvorpísmenovému slovu YHWH.
Je preto zrejmé, že štvorpísmenové hebrejské slovo YHWH bolo v rímskom písme vykreslené ako JHVH. Keď sa vysloví, YHWH sa vysloví ako Jahve a JHVH ako Jehova.
Zhrnutie
V staroveku bolo bežné, že sa Židia báli vysloviť Božie meno. Bolo to aj preto, že stará hebrejčina nemala samohlásky a iba spoluhlásky a bola tu každá šanca na nesprávne vyslovenie Božieho mena, ktoré sa skladalo zo štyroch hebrejských písmen YHWH. V skutočnosti Židia, aj keď nahlas čítali svoje písma, nahradili meno Boha Adonai, čo znamená Pán. Až neskôr hebrejčina vyvinula samohlásky. Keď umiestnili tieto samohlásky nad 4-písmenné slovo pre Boha, vyšlo to ako Jahve. Keď však kresťanskí učenci urobili to isté, keď YHWH umiestňoval samohlásky Adonai, vyvinuli nový zvuk, ktorým bol Yahovah, ktorý sa neskôr premenil na Jehovu.
V každom prípade dve variácie pravopisu odkazujú na rovnaké meno Boha a zmätok je spôsobený prepisom i poverou starých Židov, že by meno svojho Boha nemali vyslovovať nadarmo.
