IP vs Port
S najnovším vývojom informačných a komunikačných technológií (IKT) sú navzájom prepojené všetky kúty a kúty našej planéty. Základ tohto úžasného víťazstva spočíva hlavne v rýchlo sa rozvíjajúcich komunikačných a sieťových technológiách. Stavebné kamene týchto zázračných výtvorov sú založené na konceptoch adresovania IP a portov.
Prostredníctvom IP adries a portov navzájom komunikujú milióny serverov a klientov na internete.
IP adresa
IP adresa je logická 32-bitová adresa, ktorá sa používa na určenie cieľa dátového paketu (datagramu). IP adresa identifikuje zdrojové a cieľové siete, ktoré umožňujú zodpovedajúcim spôsobom tok datagramu po určenej trase. Každý hostiteľ a smerovač na internete má adresu IP, rovnako ako všetky telefóny majú jedinečné číslo na účely identifikácie. Koncept adresovania IP bol štandardizovaný v roku 1981.
Pri adresovaní IP sa používa desatinná čiarka so zásadou. Za normálnych okolností sa adresa IP skladá z dvoch častí, ako je sieťová časť a hostiteľská časť. Bežné usporiadanie adresy IP je nasledovné:
Každý zo 4 bajtov (8 bitov = 1 bajt) pozostáva z hodnôt od 0 do 255. IP adresy sú zoskupené do tried ako (A, B, C a D) v závislosti od veľkosti identifikátora siete a identifikátora hostiteľa. Keď sa tento prístup používa pri určovaní adries IP, identifikuje sa ako úplné adresovanie triedy. V závislosti od typu siete, ktorá sa má vytvoriť, musíte zvoliť vhodnú adresu.
Napr.: Trieda A => Pre niekoľko sietí, každá s veľkým počtom hostiteľov.
Trieda C => Pre mnoho sietí, každá s niekoľkými hostiteľmi.
Väčšinou v rámci uvažovaného prostredia LAN zostáva sieťový identifikátor adresy IP rovnaký, zatiaľ čo hostiteľská časť sa líši.
Jednou z veľkých nevýhod spôsobených úplným adresovaním triedy je plytvanie IP adresami. Inžinieri teda prešli na nový prístup, ktorý spočíva v menej adresovaní triedy. Na rozdiel od úplného adresovania triedy je tu veľkosť sieťového identifikátora premenlivá. V tomto prístupe sa na určenie veľkosti sieťového identifikátora používa koncept maskovania podsiete.
Príklad pre bežnú adresu IP je 207.115.10.64
Prístavy
Porty sú reprezentované 16-bitovými číslami. Preto sa porty pohybujú v rozmedzí 0-65 525. Čísla portov od 0 do 1023 sú obmedzené, pretože sú vyhradené pre použitie známych protokolových služieb, ako sú HTTP a FTP.
V sieti je koncový bod, ktorý dvaja hostitelia navzájom komunikujú, identifikovaný ako porty. Väčšina portov má priradenú úlohu. Tieto porty sú identifikované podľa čísla portu, ako je uvedené vyššie.
Funkčné správanie adresy IP a portu je teda nasledovné. Pred odoslaním dátového paketu zo zdrojového počítača sa do datagramu privedú zdrojové a cieľové adresy IP spolu s príslušnými číslami portov. Pomocou IP adresy datagram sleduje cieľový stroj a dosiahne ho. Po odhalení paketu pomocou čísel portov OS smeruje údaje do správnej aplikácie. Ak je číslo portu nesprávne, OS nevie, ktoré údaje sa majú odoslať do ktorej aplikácie.
Stručne povedané, IP adresa robí veľkú úlohu smerovania údajov do zamýšľaného cieľa, zatiaľ čo čísla portov určujú, ktorá aplikácia sa má prijímanými dátami kŕmiť. Nakoniec s príslušným číslom portu pridelená aplikácia pripustí údaje cez rezervovaný port.
