Aktívne a pasívne počúvanie
Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym počúvaním vzniká pri správaní poslucháča k rečníkovi. V našom každodennom živote zohráva počúvanie kľúčovú úlohu. Neobmedzuje sa na akt iba toho, že niečo počujete, ale že máte zmysel aj pre to, čo počujeme. Počúvanie môže mať dve podoby. Sú to aktívne počúvanie a pasívne počúvanie. Aktívne počúvanie je, keď je poslucháč plne zapojený do toho, čo hovorí. Ide o obojsmernú komunikáciu, pri ktorej by poslucháč aktívne reagoval na rečníka. Pasívne počúvanie sa však úplne líši od aktívneho počúvania. Pri pasívnom počúvaní je pozornosť, ktorú poslucháč venuje reproduktorovi, v porovnaní s aktívnym počúvaním menšia. Ide o jednosmernú komunikáciu, pri ktorej poslucháč nereaguje na rečníka. Tento článok sa pokúša zdôrazniť rozdiel medzi týmito dvoma formami počúvania.
Čo je aktívne počúvanie?
Aktívne počúvanie je vtedy, keď je poslucháč úplne zaujatý a reaguje na nápady prednesené rečníkom. Je to zvyčajne prostredníctvom neverbálnych podnetov, ako je prikývnutie, úsmev, mimika v reakcii na nápady hovoriaceho, nadviazanie očného kontaktu atď. Poslucháč môže tiež klásť otázky, objasňovať nápady a dokonca komentovať určité body, ktoré boli vyjadrené predložené. Pri aktívnom počúvaní sa poslucháč venuje analytickému a tiež hlbokému počúvaniu. Poslucháč nielen počúva, ale aj analyzuje myšlienky, hodnotí ich a hodnotí pri počúvaní.
V každodennom živote sa všetci stávame aktívnymi poslucháčmi. Napríklad pri počúvaní priateľa nielen počúvame, ale aj reagujeme podľa situácie. V poradenstve sa aktívne počúvanie považuje za jednu zo základných zručností, ktoré musí poradca rozvíjať. Toto umožňuje poradcovi lepšie vzťahy s klientom. Carl Rogers, humanistický psychológ, uviedol, že pri poradenstve by mal poradca rozšíriť svoje aktívne schopnosti počúvania aj o empatické počúvanie. Carl Rogers definuje empatické počúvanie ako „vstup do súkromného vnímavého sveta toho druhého“. Toto zdôrazňuje, že aktívne počúvanie umožňuje poslucháčovi komunikáciu úplne podporiť nielen porozumením hovoriaceho, ale aj jeho reakciou.
Čo je pasívne počúvanie?
Pri pasívnom počúvaní poslucháč nereaguje na nápady rečníka, iba počúva. V takom prípade sa poslucháč nepokúša prerušiť rečníka kladením otázok a komentovaním predložených myšlienok. To však neznamená, že poslucháč nevenuje rečníkovi veľkú pozornosť. Naopak, aj keď počúva, nepokúša sa reagovať.
Predstavte si napríklad, že ste na seminári so stovkami ľudí. Venujete sa pasívnemu počúvaniu, pretože existuje menej príležitostí na nadviazanie obojsmernej komunikácie. Poslucháč nenadväzuje nijaký očný kontakt a má menej priestoru na kladenie otázok a vysvetľovania. Pasívne počúvanie však môže byť tiež užitočné. V rámci poradenstva sa verí, že pasívne počúvanie umožňuje klientovi dýchací priestor na vydychovanie jeho nafúknutých emócií.
Aký je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym počúvaním?
• Definícia aktívneho a pasívneho počúvania:
• Aktívne počúvanie je vtedy, keď je poslucháč úplne zaujatý a reaguje na nápady prednesené rečníkom.
• Pri pasívnom počúvaní poslucháč nereaguje na nápady rečníka, iba počúva.
• Komunikácia:
• Aktívne počúvanie je obojsmerná komunikácia.
• Pasívne počúvanie je jednosmerná komunikácia.
• Reakcie poslucháča:
• Pri aktívnom počúvaní poslucháč reaguje pomocou neverbálnych podnetov, komentárov a otázok.
• Pri pasívnom počúvaní poslucháč nereaguje.
• Úsilie:
• Na rozdiel od aktívneho počúvania, pasívne počúvanie nevyžaduje veľké úsilie.
• Ďalšie súvisiace činnosti:
• Pri aktívnom počúvaní poslucháč analyzuje, hodnotí a sumarizuje.
• Pri pasívnom počúvaní poslucháč iba počúva.
Obrázky so zdvorilosťou:
- Aktívne počúvanie cez Wikicommons (Public Domain)
- Seminár globálnych inštitútov (CC BY-SA 3.0)
