Hard Power vs Soft Power
Rozdiel medzi tvrdou a mäkkou silou je, ako už z názvu vyplýva, vo forme sily, ktorú krajina používa pri jednaní s inými národmi. Pojmy tvrdá sila a mäkká sila predstavujú dva dôležité pojmy v oblasti medzinárodných vzťahov, presnejšie v politických vzťahoch medzi štátmi. Všetci dobre poznáme pojem „sila“a identifikujeme ho ako schopnosť ovplyvňovať alebo riadiť správanie a / alebo konanie iného. Hard Power a Soft Power sú dva typy nástrojov zahraničnej politiky, ktoré štáty využívajú vo svojich vzťahoch s inými krajinami. V tomto okamihu je pravdepodobne nevyhnutná základná myšlienka. Hard Power doslova znamená niečo tvrdé alebo silné, niečo s veľkou silou, napríklad vojenská alebo ekonomická sila. Soft Power je naopak miernejší a jemnejší. Poďme si ich prediskutovať podrobnejšie, než sa pustíme do rozdielov medzi týmito dvoma konceptmi; a to Hard Power a Soft Power.
Čo je to Hard Power?
Termín Tvrdá sila je definovaný ako nátlakový prístup k medzinárodným politickým vzťahom, ktorý zahŕňa použitie vojenskej a ekonomickej sily na ovplyvňovanie alebo kontrolu správania alebo záujmov iných štátov alebo politických skupín. Štáty so silnými vojenskými a ekonomickými kapacitami teda spravidla budú mať svoj vplyv na štáty, ktoré v takých kapacitách nie sú také silné. Joseph Nye popisuje tento výraz ako „schopnosť používať mrkvu a paličky ekonomickej a vojenskej sily na to, aby ostatní nasledovali vašu vôľu.“1To znamená, že silnejšie krajiny budú mať vplyv na slabšie štáty prostredníctvom znižovania obchodných bariér, ponúkania vojenskej bezpečnosti alebo akýchkoľvek iných výhodných ponúk („mrkva“). Rovnako môžu ovplyvňovať také krajiny prostredníctvom použitia hrozieb, ako sú uvalenie ekonomických sankcií, obchodné obmedzenia, vojenské intervencie a použitie sily („palice“).
Zvučnou témou Hard Power je nátlak. Cieľom národov uplatňujúcich tvrdú moc je preto prinútiť ostatné štáty, aby plnili svoju vôľu. Krajina je všeobecne uznávaná ako veľká sila vďaka svojej veľkosti, kapacite a kvalite zdrojov. Zahŕňa to jeho obyvateľstvo, prírodné zdroje, územie, vojenskú silu a ekonomickú moc. Tvrdá sila národa sa odráža na jeho schopnosti využívať svoju bohatú zásobu zdrojov. V praxi existuje veľa príkladov tvrdej sily. Invázia Sovietskeho zväzu do Afganistanu v roku 1979 alebo invázia Spojených štátov a spojeneckých síl do Iraku v roku 2003 sú klasickými príkladmi štátov, ktoré na dosiahnutie svojich výsledkov používajú tvrdú moc. Ďalej obchodné embargá uvalené na krajiny ako Irán,Kuba a Irak v 20. storočí zo strany Spojených štátov predstavujú príklad štátu, ktorý uplatňuje svoju ekonomickú moc na dosiahnutie určitých cieľov. Jednoducho povedané, Hard Power je nástroj zahraničnej politiky používaný národmi. Štáty môžu uplatniť tvrdú moc pomocou vojenských prostriedkov, ako je donucovacia diplomacia, vojenských zásahov, hrozieb alebo použitia sily, alebo prostredníctvom hospodárskych prostriedkov, ako sú ekonomické sankcie, zníženie obchodných bariér a ďalšie.
Invázia do Iraku 2003
Čo je to Soft Power?
Soft Power je termín, ktorý zaviedol Joseph Nye. Ako už bolo spomenuté, predstavuje jemnejšiu formu sily. Je definovaný ako presvedčivý prístup k medzinárodným politickým vzťahom, zahŕňajúci využitie kultúrneho, historického a diplomatického vplyvu národa. Nye to vysvetľuje ako formu sily, ktorá má schopnosť priťahovať a kooptovať, nie nútiť, používať silu alebo poskytovať platby ako prostriedok presvedčenia. 2Na rozdiel od Hard Power, Soft Power nie je založená na myšlienke sily alebo nátlaku. Jednoducho povedané, Soft Power je schopnosť štátu nepriamo presvedčiť ostatných, aby túžili po svojich cieľoch a víziách. Štáty a neštátne subjekty, ako napríklad medzinárodné organizácie, používajú program Soft Power na vyjadrenie svojich preferencií a na druhej strane k transformácii preferencií ostatných tak, aby zodpovedali ich preferenciám. Nye ďalej vysvetľuje, že mäkká sila národa je založená na použití troch zdrojov, a to „jeho kultúry (na miestach, kde je atraktívna pre ostatných), svojich politických hodnôt (keď im vyhovuje doma i v zahraničí) a jej zahraničná politika (kde ich ostatní považujú za legitímne a morálne autority). “3
Dnes existujú prieskumy, ktoré určujú a hodnotia krajiny, ktoré Soft Soft efektívne využívajú. Napríklad Monocle Soft Power Survey v roku 2014 uznal USA ako najefektívnejšiu krajinu na uplatnenie Soft Power vo svojej zahraničnej politike. Na druhom mieste nasleduje Nemecko. Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Japonsko, Kanada, Švajčiarsko, Austrália a dokonca aj Francúzsko tvoria niektoré z desiatich najlepších krajín, ktoré efektívne využívajú Soft Power ako nástroj zahraničnej politiky v medzinárodných vzťahoch.
USA sú krajinou, ktorá efektívne využíva mäkkú energiu
Aký je rozdiel medzi Hard Power a Soft Power?
Rozdiel medzi pevnou a mäkkou silou je tak ľahko identifikovateľný. Aj keď obidva predstavujú dôležité pojmy v medzinárodných vzťahoch a predstavujú dve formy moci vykonávanej štátmi, líšia sa svojou povahou a funkciou.
• Definícia tvrdej a mäkkej sily:
• Hard Power predstavuje nátlakový prístup k medzinárodným vzťahom a na dosiahnutie určitých výsledkov využíva vojenskú alebo ekonomickú moc. Základnou témou Hard Power je nátlak a štáty používajú takúto moc na ovplyvnenie slabších štátov, aby splnili svoju vôľu.
• Soft Power naopak predstavuje jemný a presvedčivý prístup k medzinárodným vzťahom medzi štátmi. Štáty využívajú Soft Power na „prilákanie a spolurozhodovanie“ostatných štátov, aby túžili po tom, po čom túžia. Má schopnosť ovplyvňovať preferencie a záujmy iných štátov. Tento presvedčivý prístup sa uplatňuje kultúrnymi, historickými a / alebo diplomatickými prostriedkami.
• Koncept tvrdej a mäkkej sily
• V Hard Power je témou nátlak; použite silu alebo poskytnite platbu ako prostriedok presvedčenia.
• V Soft Power je to priťahovanie a kooptovanie; nepriamo presvedčivý.
• Príklady tvrdej a mäkkej sily:
• Medzi silné sily patrí vojenský zásah alebo ochrana, ekonomické sankcie alebo zníženie obchodných bariér.
• Soft Power zahŕňa kultúrny, historický a diplomatický vplyv.
