Líbya vs Bahrajn
Líbya a Bahrajn sú v poslednom období na výslní pre občianske nepokoje v oboch týchto arabských krajinách. Líbya aj Bahrajn sa uchýlili k násilnostiam vedeným štátom, aby rozdrvili pokojné demonštrácie prodemokratických síl. Terčom je však Líbya a USA a ich západní spojenci začali letecké údery proti režimu plukovníka Kaddáfího a jeho priaznivcov a zároveň zatvárajú oči pred tým, čo sa deje v Bahrajne. Zásah proti demonštrantom v Bahrajne a Jemene bola americkou administratívou kritizovaná iba slovami a nepodnikajú sa ani dokonca kroky.
Nikto nemá tušenie, prečo USA prijímajú dvojité normy pre rovnaký problém v dvoch arabských krajinách. Podľa niektorých odborníkov je ale dôvod zrejmý. Bahrajn je dlhoročným spojencom USA a umožnil USA dokonca mať na svojom území veľkú americkú námornú základňu, zatiaľ čo Líbya bola ráznym odporcom americkej politiky v arabskom svete a vždy kladie americkej administratíve nepríjemné otázky. Vlažná reakcia na demonštrácie stúpencov prodemokratickej strany v Bahrajne je čiastočne ovplyvnená aj prítomnosťou Saudskej Arábie, ktorá je dlho dôveryhodným spojencom a priateľom USA.
Saudskej Arábii sa nepáčilo, čo sa stalo v Egypte. Bola to rana stratiť sunnitského panovníka Husního Mubaraka v jeho susedstve, a tak Saudská Arábia tentokrát urobila a bezprecedentný krok, keď vyslala tisíce svojich vojakov, aby rozdrvili demonštrantov v Bahrajne. Niektorí ľudia boli toho názoru, že USA nakoniec podporili svoje slová činmi, keď Obamova vláda podporila demonštrantov v Egypte. Obama hovoril o univerzálnych hodnotách, ktoré majú podporiť demonštrantov, a opustil starého spojenca v Husnom Mubaraku, čo mnohých viedlo k domnienke, že USA zaujmú podobný postoj aj v prípade Bahrajnu.
Ak by sa však malo pozrieť na jej dlhú históriu, zistilo by sa, že hoci USA hlásajú demokratické hodnoty vo všetkých častiach sveta, otvorene podporovali diktátorov, kedykoľvek ich prítomnosť vyhovovala jeho vlastným záujmom. Všetko sa spája s jej záujmami a tieto záujmy vyplávali na povrch povstaním v Bahrajne. Washington k rovnakému problému, ktorý nakoniec viedol k odstráneniu Husního Mubaraka z Egypta, pristupuje opatrnejšie a obozretnejšie. Je zrejmé, že USA by postupovali podľa jednotlivých krajín a nepodporovali svoje kroky činmi, pri ktorých sú ohrozené ich záujmy.
Tiež narastajú obavy z toho, že Irán čo najlepšie využije situáciu, keď sa v Bahrajne zvrhne sunnitský monarcha I. Bahrajn. Mnohí veria, že nepokoje v Bahrajne sú dielom Iránu a Hizballáhu a že sa snažia vyvolať nepokoje v Bahrajne, aby vyvinuli tlak na USA, aby podnikli kroky proti demonštrantom v Bahrajne, aby z nich mohli vyrastať USA ako nepriatelia moslimov, najmä sunnitov po celom svete.
Po odstránení vládcov v Tunisku a Egypte sa zvyšní arabskí vládcovia problém prebudili a prejavujú vôľu použiť silu na potlačenie demonštrantov. USA nie sú ochotné podstúpiť väčšie riziko a vzdialiť svoju ropu. bohatí spojenci v arabskom svete.
