Kľúčový rozdiel - Bazilej 1 proti 2 proti 3
Bazálne dohody zavádza Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), výbor orgánov bankového dohľadu, ktorý bol začlenený do funkcie guvernérov centrálnych bánk Skupiny desiatich krajín (G-10) v roku 1975. Hlavným cieľom tohto výboru je: poskytujú pokyny pre bankové predpisy. BCBS zatiaľ vydala 3 dohody s názvom Bazilej 1, Bazilej 2 a Bazilej 3 so zámerom zvýšiť dôveryhodnosť bankovníctva posilnením bankového dohľadu na celom svete. Kľúčový rozdiel medzi Bazilejom 1 2 a 3 spočíva v tom, že Bazilej 1 je ustanovený s cieľom určiť minimálny pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam pre banky, zatiaľ čo Bazilej 2 je ustanovený s cieľom zaviesť zodpovednosť za dohľad a ďalej posilňovať minimálnu kapitálovú požiadavku a Bazilej 3 podporovať potrebu likviditných vankúšov (ďalšia vrstva kapitálu).
OBSAH
1. Prehľad a hlavný rozdiel
2. Čo je Bazilej 1
3. Čo je Bazilej 2
4. Čo je Bazilej 3
5. Porovnanie vedľa seba - Bazilej 1 vs 2 proti 3
6. Zhrnutie
Čo je to Bazilej 1?
Bazilej 1 bol vydaný v júli 1988 s cieľom poskytnúť rámec na riešenie rizika z pohľadu kapitálovej primeranosti banky. Hlavným problémom bola kapitálová primeranosť bánk. Jedným z hlavných dôvodov bola latinskoamerická dlhová kríza na začiatku 80. rokov, keď si výbor uvedomil, že kapitálové pomery medzinárodných bánk sa časom znižujú. Od roku 1992 sa uvádza, že minimálny pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam je 8%.
Bazilej 1 tiež špecifikoval všeobecné ustanovenia, ktoré je možné zahrnúť do výpočtu minimálneho požadovaného kapitálu.
Napr. Dohoda stanovila usmernenia o tom, ako v apríli 1995 uznať účinky multilaterálneho vzájomného započítavania (dohoda medzi dvoma alebo viacerými bankami o spoločnom vysporiadaní niekoľkých transakcií, pretože je nákladovo efektívna a časovo nenáročná na rozdiel od ich individuálneho vysporiadania).
Čo je to Bazilej 2?
Hlavným cieľom Bazileja 2 bolo nahradiť minimálnu kapitálovú požiadavku potrebou vykonať dohľad nad kapitálovou primeranosťou banky. Bazilej 2 sa skladá z 3 stĺpov. Oni sú,
- Minimálne kapitálové požiadavky, ktorých cieľom bolo vypracovať a rozšíriť štandardizované pravidlá stanovené v Bazileji 1
- Preskúmanie kapitálovej primeranosti inštitúcie a proces interného hodnotenia orgánom dohľadu
- Efektívne využitie zverejňovania informácií ako prostriedku na posilnenie trhovej disciplíny a podporu zdravých bankových postupov
Nový rámec bol navrhnutý so zámerom zlepšiť spôsob, akým regulačné kapitálové požiadavky odrážajú základné riziká, a lepšie reagovať na finančné inovácie, ku ktorým došlo v posledných rokoch. Zmeny boli zamerané na ocenenie a podporu neustáleho zlepšovania v oblasti merania a kontroly rizika.
Čo je to Bazilej 3?
Potrebu aktualizácie Bazileja 2 pocítil najmä finančný kolaps Lehman Brothers - globálnej spoločnosti poskytujúcej finančné služby, na ktorú bol vyhlásený bankrot v septembri 2008. Úskalia v správe a riadení spoločností a riadení rizík viedli k vypracovaniu tejto dohody, ktorá bude účinné od roku 2019. Bankový sektor vstúpil do finančnej krízy s príliš veľkým pákovým efektom a neprimeranými vankúšmi likvidity. Hlavným cieľom Bazileja 3 je teda určiť ďalšiu vrstvu spoločného kapitálu (rezerva na zachovanie kapitálu) pre banky. Pri porušení obmedzuje výplaty, aby pomohol splniť minimálnu požiadavku spoločného imania. Nasledujúce pokyny sú navyše zahrnuté v Bazileji 3.
- Proticyklický kapitálový vankúš, ktorý ukladá obmedzenia účasti bánk na celosystémových úverových rozmachoch s cieľom znížiť ich straty v úverových bustách
- Pákový pomer - minimálna výška kapitálu absorbujúceho stratu vo vzťahu k celkovým aktívam banky a podsúvahovým expozíciám bez ohľadu na váhu rizika
- Požiadavky na likviditu - minimálny ukazovateľ likvidity, ukazovateľ krytia likvidity (LCR), ktorý má poskytnúť dostatok hotovosti na krytie finančných potrieb počas 30-denného stresového obdobia; dlhodobejší pomer, pomer čistého stabilného financovania (NSFR), určený na riešenie nesúladu splatností v celej súvahe
-
Ďalšie návrhy na systémovo dôležité banky, vrátane požiadaviek na doplnkový kapitál, zvýšeného podmieneného kapitálu a posilnených opatrení pre cezhraničný dohľad a riešenie krízových situácií
Rozdiel medzi Bazilejom 1 2 a 3 Obrázok _1: Kritériá poskytovania úverov bankami hlavnou mierou prispeli k finančnej kríze v roku 2008
Aký je rozdiel medzi Bazilejom 1 2 a 3?
Rozdielny článok v strede pred tabuľkou
Bazilej 1 proti 2 proti 3 |
|
| Bazilej 1 | Bazilej 1 bol vytvorený s hlavným cieľom spočítať minimálnu kapitálovú požiadavku pre banky. |
| Bazilej 2 | Bazilej 2 bol založený s cieľom zaviesť zodpovednosť za dohľad a ďalej posilňovať minimálnu kapitálovú požiadavku. |
| Bazilej 3 | Bazilej 3 sa zameral na stanovenie dodatočnej rezervy na vlastné imanie, ktorú majú banky udržiavať. |
| Zameranie na riziká | |
| Bazilej 1 | Bazilej 1 je z 3 dohôd zameraný na minimálne riziko. |
| Bazilej 2 | Bazilej 2 zaviedol prístup riadenia rizík v troch pilieroch. |
| Bazilej 3 | Posúdenie rizika likvidity okrem rizík stanovených v Bazileji 2 zaviedlo Bazilej 3. |
| Zvážené riziká | |
| Bazilej 1 | V Bazileji 1 sa zohľadňuje iba kreditné riziko. |
| Bazilej 2 | Bazilej 2 zahŕňa širokú škálu rizík vrátane prevádzkových, strategických a reputačných rizík. |
| Bazilej 3 | Bazilejský dohovor 3 zahŕňa riziká spojené s likviditou ako doplnok k rizikám zavedeným dohovorom Bazilej 2. |
| Predvídateľnosť budúcich rizík | |
| Bazilej 1 | Bazilej 1 sa pozerá dozadu, pretože zohľadňoval iba aktíva v súčasnom portfóliu bánk. |
| Bazilej 2 | Bazilej 2 je perspektívny v porovnaní s Bazilejom 1, pretože výpočet kapitálu je citlivý na riziko. |
| Bazilej 3 | Bazilej 3 sa pozerá do budúcnosti, pretože popri individuálnych bankových kritériách sa zohľadňujú aj makroekonomické environmentálne faktory. |
Zhrnutie - Bazilej 1 proti 2 proti 3
Rozdiel medzi dohodami Bazilej 1 2 a 3 je spôsobený hlavne rozdielmi medzi ich cieľmi, s ktorými sa dosiahli. Aj keď sa v štandardoch a požiadavkách, ktoré predložili, veľmi líšia, všetky 3 systémy sú navigované takým spôsobom, aby riadili bankové riziká vo svetle rýchlo sa meniaceho medzinárodného obchodného prostredia. S pokrokom v globalizácii sú banky vzájomne prepojené všade na svete. Ak banky podstúpia nevypočítané riziká, môžu nastať katastrofické situácie z dôvodu veľkého množstva použitých finančných prostriedkov a negatívny vplyv sa môže čoskoro rozptýliť medzi mnoho krajín. Najčasnejším príkladom je finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 a ktorá spôsobila značné hospodárske straty.
