Daňové priznanie vs Vrátenie dane
Daňové priznanie a vrátenie dane sú dva z najčastejšie používaných výrazov takmer vo všetkých daňových systémoch. Daň je finančný poplatok, ktorý fyzickej alebo právnickej osobe ukladá štát alebo funkčný ekvivalent štátu, takže jeho nezaplatenie je trestné podľa zákona. Dane pozostávajú z priamych daní alebo nepriamych daní. Priame dane sú dane, ktoré platia priamo daňovníci sami zo svojich príjmov alebo ziskov za určité zdaňovacie obdobie (napríklad: daň z príjmu). Medzi nepriame dane patria tí, ktorí zahŕňajú jedného alebo viacerých sprostredkovateľov, ktorí vyberajú dane v mene daňového úradu (príklad: daň z pridanej hodnoty). Priame aj nepriame dane vyžadujú, aby osoby, ktoré sa majú zúčastniť, pravidelne platili príslušnému daňovému úradu a na konci zdaňovacieho obdobia, ktoré je zvyčajne stanovené zákonom, predložili „daňové priznanie“. Daňové priznanie obsahuje,technické aspekty finančnej výkonnosti a postavenia, o ktorých sa v tomto článku nebudem baviť.
Daňové priznanie
Daňové priznanie by obsahovalo všetky požadované informácie požadované daňovým úradom na posúdenie príslušnej daňovej povinnosti. Daňové priznania vydáva pravidelne štát a vo väčšine daňových systémov majú obvykle štandardný formát. Nepodanie alebo uvedenie nepravdivých informácií v daňovom priznaní s cieľom vyhnúť sa plateniu daní môže mať za následok trestné stíhanie podľa platných právnych predpisov vo väčšine krajín. V tejto súvislosti je daňové priznanie dôležitým dokumentom v procese zdaňovania a výberu príjmov štátu. Ďalej je daňovým priznaním dokument, ktorý posudzuje konečnú daňovú povinnosť osoby. Ak sú pravidelné splátky dane platené daňovníkom nižšie ako konečná daň splatná podľa daňového priznania, bude musieť daňovník vykonať ďalšiu platbu zodpovedajúcu nezaplatenému zostatku. Na druhej strane,ak je zaplatená splátka dane vyššia ako daň splatná v daňovom priznaní, môže platiteľ dane požiadať o preplatok vo forme „vrátenia dane“.
Vrátenie dane
Vrátenie dane je výsledkom skutočnej dane splatnej podľa daňového priznania, ktorá je nižšia ako platby vykonané za príslušné zdaňovacie obdobie. Pretože platiteľ dane zaplatil nadmerne dane, ako je v skutočnosti povinný zaplatiť, štát je podľa zákona povinný preplatok vrátiť. Prebytok (vrátenie dane) bude vo väčšine prípadov zaplatený platiteľovi dane vo forme platby v hotovosti alebo v niektorých daňových systémoch má platiteľ dane možnosť refundáciu vrátiť vo forme dane. úver a uplatniť si ho zo dane splatnej v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Aký je rozdiel medzi daňovým priznaním a vrátením dane?
Daňové priznanie je doplnkom vrátenia dane, preto by mal platiteľ dane predložiť platné daňové priznanie, aby mohol požiadať o vrátenie dane. Vrátenie daní je povolené po komplexnom vyhodnotení informácií uvedených v daňovom priznaní. Preto by platnosť informácií uvedených v priznaní mala dopad na vyplatenie alebo nevyplatenie vrátenia dane.
Daňovníci by vždy chceli minimalizovať daň splatnú v daňovom priznaní a požadovať vrátenie dane, ale naopak, daňové úrady by chceli maximalizovať svoje daňové príjmy. Pravosť alebo platnosť informácií uvedených v daňovom priznaní preto zohráva zásadnú úlohu pri rozhodovaní o tom, či daňovník dostane vrátenie dane alebo nie.
Záverom možno povedať, že dobre podporené a poctivo poskytnuté daňové priznanie slúži na zlepšenie spoločnosti a pre celý národ. Bez ohľadu na to však daňovník dostane refundáciu.
