Čo hovoríte a čo robíte
Za ideálnych okolností by to, čo hovoríte, a to, čo robíte, mali byť totožné, ale často sa ukazuje, že to nie je prípad veľkej väčšiny ľudí. Ako a kde vzniká tento rozdiel medzi hovorením a činnosťou, bolo predmetom skúmania psychológov a sociológov, ktoré priniesli zaujímavé čítanie. Tento článok sa pokúsi nájsť vzťah medzi hovorením a konaním a dôvodmi rozdielov.
Človek je spoločenské zviera a je nemožné, aby ktokoľvek zostal stranou, bez toho, aby bol ovplyvnený tým, čo sa deje okolo neho. To, čo o sebe hovoria iní, záleží na nás všetkých a okrem niekoľkých ojedinelých prípadov sa snažíme formovať naše správanie podľa predstáv ostatných, na ktorých záleží na našich životoch. To vedie k narušeniu nášho vnímaného ja a ja, ktoré sa snažíme vybudovať pre seba. Vezmite si tento príklad.
Keď sa muž ožení so ženou, obaja majú odlišné osobnosti, rôzne lajky a záľuby, a zároveň majú spoločné názory na niektoré problémy. Keď sa obaja starajú jeden o druhého, snažia sa vyhnúť potýčkam a majú tendenciu hovoriť a robiť to, čo by sa mohlo ostatným páčiť. Toto však slúži iba na upokojenie manžela a nie na pôvodnú povahu páru a vedie to k situácii, keď sa obaja budú správať tak, ako sa im páči, v neprítomnosti druhej osoby. To je psychologicky veľmi znepokojujúce a vedie to k zmenám v základných osobnostiach oboch manželov.
Aj keď je žiaduce robiť to, čo hovoríte, za každých okolností a situácií, zo zrejmých a praktických dôvodov to nie je možné. Najdôležitejší je tlak rovesníkov, pretože máte pocit, že musíte robiť to, čo robí skupina, a nie to, čo robíte radi. Podobne nie je možné vždy robiť to, čo hovoríte, kvôli spoločenským tlakom.
V skratke:
Čo hovoríte a čo robíte
• Čo hovoríte a čo robíte, by malo byť v ideálnom prípade rovnaké
• Kvôli tlaku rovesníkov sa však rozdiely medzi tým, čo hovoríte, a tým, čo robíte, vkrádajú
• To nie je dobré pre základnú osobnosť človeka, pretože dochádza k skresleniu vnímaného ja a toho, čo o ňom hovoria iní.
