Kľúčový rozdiel - titrácia na báze kyseliny vs. redoxná titrácia
Všeobecne sa titrácie používajú na stanovenie koncentrácie neznámeho roztoku (analytu). Najbežnejšie používané dve titračné metódy sú acidobázické titrácie a redoxné titrácie. Kľúčovým rozdielom medzi acidobázickými titráciami a redoxnými titráciami je povaha reakcie, ktorá sa deje medzi titrantom a analytom pri titrácii. Pri acidobázických titráciách prebieha neutralizačná reakcia a pri redoxných titráciách redoxná reakcia (oxidačná reakcia a redukčná reakcia). Používanie ukazovateľov je najbežnejšie používanou metódou na stanovenie koncového bodu reakcie.
Čo je to acidobázická titrácia?
Pri acidobázických titráciách sa ako titrant používa kyselina (kyslé titrácie) alebo báza (zásadité titrácie). Príklady kyselín, používaných pri kyslých titráciou sú H 2 SO 4, kyseliny chlorovodíkovej alebo kyseliny dusičnej 3. väčšinou používajú základné titrant sú NaOH, K 2 CO 3 alebo Na 2 CO 3. Acidobázickej titrácie sa môže rozdeliť takto v závislosti na sile kyselina a zásada.
- Silná kyselina - titrácia silnej bázy
- Silné acidobazické titrácie
- Slabá titrácia kyselinou - silnou zásadou
- Slabá titrácia kyselinou - slabou zásadou
Pri väčšine acidobázických titrácií sa na určenie konečného bodu reakcie používajú indikátory. V závislosti od typu titrácie, ako je uvedené vyššie, sa používajú rôzne indikátory.
Čo je redoxná titrácia?
Redoxná titrácia zahŕňa redoxnú reakciu. Redoxná reakcia má dve reakcie; oxidačnú reakciu a redukčnú reakciu. Oxidačný aj redukčný proces prebiehajú súčasne, čo nám umožňuje určiť dokončenie reakcie. Toto je tiež známe ako koncový bod titrácie. To možno určiť niekoľkými spôsobmi; pomocou indikátorových elektród, redoxných indikátorov (indikátor produkuje inú farbu v oxidačno-redukčnom stave) a neredoxných indikátorov (indikátor vytvára farbu, keď sa pridá nadbytočné množstvo titrantu).
Aký je rozdiel medzi acidobázickou titráciou a redoxnou titráciou?
Charakter reakcie:
Acidobázická titrácia: Acidobázická titrácia zahŕňa neutralizačnú reakciu medzi analytom (roztok s neznámou koncentráciou) a kyslým alebo zásaditým titrantom.
Redoxná titrácia: Redoxná reakcia zahŕňa oxidačnú a redukčnú reakciu medzi analytom a titrantom. Neexistuje také pravidlo, že zložka oxiduje a ktorá redukuje. Analyzuje alebo titrant oxiduje a zvyšná zložka sa príslušne redukuje.
Určenie koncového bodu:
Acidobázická titrácia: Na stanovenie koncového bodu acidobázickej titrácie sa všeobecne používa indikátor pH, pH meter alebo vodivostný meter.
Redoxná titrácia: Najčastejšie používané metódy na stanovenie koncového bodu redoxnej reakcie sú použitie potenciometra alebo redoxného indikátora. Najčastejšie však analyt alebo titrant produkujú farbu v koncovom bode. Preto v týchto prípadoch nie sú potrebné ďalšie ukazovatele.
Príklady:
Acidobázická titrácia:
Rozdielny článok v strede pred tabuľkou
| Typ | Reakcia (indikátor) |
| Silná kyselina - titrácia silnou zásadou | HCI + NaOHàNaCl + H 2 O (Fenolftaleínu / metyl oranžová) |
| Titrácia silnou kyselinou - slabou zásadou | HCI + NH 3 funkciu NH 3 Cl (metyloranž) |
| Slabá titrácia kyselinou - silnou zásadou | CH 3 COOH + NaOH CH 3 Coon + H 2 O (Fenolftaleínu) |
| Slabá titrácia kyselinou – slabou zásadou | CH 3 COOH + NH 3 à CH 3 COO - + NH 4 + (žiadne vhodné ukazovatele) |
Redoxná titrácia:
2 KMnO 4 + 5 H 2 C 2 O 4 + 6 HCl → 2 MnCl 2 + 2 KCl + 10 CO 2 + 8 H 2 O
(+7) (+3) (+2) (+4)
Vo vyššie uvedenej reakcii sa manganistan redukuje, zatiaľ čo sa oxiduje kyselina šťaveľová. Po dokončení reakcie sa fialová farba manganistanu zmení na bezfarebnú.
KMnO 4 + 5FeCl 2 + 8HCl → 5FeCl 3 + MnCl 2 + KCl + 4H 2 O
(7) (2) (3) (2)
Obrázok so súhlasom:
1. Titrácia slabej kyseliny so silnou bázou Podľa Quantumkinetics (vlastná práca) [CC BY 3.0], cez Wikimedia Commons
2. „Winklerova titrácia pred titráciou“od Willwooda [CC BY-SA 3.0] prostredníctvom spoločnosti Commons
