Char vs Varchar
Char a Varchar sú bežne používané dátové typy znakov v databázovom systéme, ktoré vyzerajú podobne, aj keď medzi nimi existujú rozdiely, čo sa týka požiadaviek na ukladanie. Pri návrhu databázy sa používa veľa dátových typov. Z nich majú dátové typy znakov významnejšie miesto, pretože sa používajú na ukladanie množstva informácií v porovnaní s číslami. Znakové dátové typy sa používajú na ukladanie znakov alebo alfanumerických údajov v reťazcoch. Typ databázovej znakovej sady je definovaný pri vytváraní databázy. Z týchto znakových dátových typov sú opäť bežne používané Char a Varchar. Tento článok vysvetľuje, čo sú tieto dva dátové typy, char a varchar, a rozdiel medzi nimi.
Čo je Char?
Definícia char znaku ISO je znak a dátový typ char sa používa na uloženie znaku. Znak (n) môže uložiť n pevnej veľkosti znakov. Maximálny počet znakov, ktoré môže znak (n) pojať, je 255 znakov a dĺžka reťazca musí byť hodnota od 1 do 8000. Znak je o päťdesiat percent rýchlejší ako varchar, a preto môžeme pri práci s char. Char používa pri ukladaní údajov statické pridelenie pamäte. Ak chceme uložiť reťazce so známou pevnou dĺžkou, je lepšie použiť znak. Ako príklad môžeme uviesť, keď pri ukladaní „Áno“a „Nie“ako „Y“a „N“môžeme použiť dátový typ char. A tiež pri ukladaní čísla občianskeho preukazu osoby s desiatimi znakmi môžeme použiť dátový typ ako char (10).
Čo je Varchar?
Ako už názov napovedá, varchar sa nazýva variabilný znak. Varchar sa používa na ukladanie alfanumerických údajov, ktoré majú premenlivú dĺžku. Maximálny počet znakov, ktoré tento dátový typ pojme, je 4 000 znakov a maximálna veľkosť úložiska sú 2 GB. Veľkosť pamäte varchar je skutočná dĺžka dát plus dva bajty. Varchar je pomalší ako char a pri ukladaní údajov využíva dynamické prideľovanie pamäte. Varchar môžeme použiť pri ukladaní údajov, ako sú mená, adresy, popisy atď. Nielen reťazce, ale aj typy bez reťazcov, ako sú napríklad typy dátumov, „12. marca 2015“, „12. marca 2015“, môžu byť tiež uložené v dátový typ varchar.
Aký je rozdiel medzi Char a Varchar?
• Aj keď char a varchar sú znakové dátové polia, char je dátové pole s pevnou dĺžkou a varchar je dátové pole s premenlivou veľkosťou.
• Char môže ukladať iba znaky reťazca iné ako Unicode s pevnou veľkosťou, ale varchar môže ukladať premenné veľkosti reťazcov.
• Char je lepší ako varchar pre dáta, ktoré sa často menia. Je to tak preto, lebo riadok údajov s pevnou dĺžkou nie je náchylný na fragmentáciu.
• Znak bude zaberať iba pevný priestor, ktorý je definovaný pri deklarácii premennej. Ale varchar zaberie priestor na základe údajov, ktoré sú vložené, a tiež bude zaberať 1 alebo 2 bajty ako predponu dĺžky.
• Ak sú údaje menšie ako 255 znakov, pridelí sa 1 bajt a ak sú údaje väčšie ako 255 znakov, vyhradia sa 2 bajty. Ak použijeme znak na uloženie príznaku „Y“a „N“, na uloženie použije jeden bajt, ale keď použijeme varchar, uloženie príznaku bude trvať dva bajty vrátane ďalšieho bajtu ako predpony dĺžky.
Zhrnutie:
Char vs Varchar
Znaky a varchary sú najbežnejšie používaným typom údajových údajov dostupným v databázach. Char sa používa na uloženie reťazca s pevnou dĺžkou, zatiaľ čo varchar sa používa na uloženie reťazcov, ktoré majú rôznu dĺžku. Aby ste z údajov dosiahli lepší výkon, je dôležitejšie zvoliť správne typy údajov pre polia tabuliek vo vašej databáze. Je pohodlnejšie používať najmenšie typy údajov, ktoré dokážu správne ukladať údaje, pretože zaberajú menej miesta z pamäte.
Obrázky so zdvorilosťou: Varchar cez Wikicommons (Public Domain)
