Kľúčový rozdiel medzi sójovým lecitínom a slnečnicovým lecitínom spočíva v tom, že pri extrakcii sójového lecitínu sa používajú chemikálie, ako je acetón a hexán, zatiaľ čo slnečnicový lecitín sa extrakciou uskutočňuje za studena bez použitia akejkoľvek chemikálie.
Lecitín je mastná, žltá až hnedá látka, ktorá sa prirodzene nachádza v rastlinných a živočíšnych tkanivách. Lecitín poskytuje niekoľko zdravotných výhod vďaka svojej hlavnej zložke fosfatidylcholíny. Môže znížiť zlý cholesterol v tele. Ďalej je schopný zvýšiť imunitnú funkciu, znížiť tráviace ťažkosti, zlepšiť pamäť, pomôcť pri vývoji mozgu a pri dojčení. Kvôli týmto výhodám sa lecitín užíva ako doplnok. Preto je možné komerčnú extrakciu lecitínu uskutočniť zo sójových bôbov a slnečnice. Extrakcie a kvalita lecitínu sa však môžu líšiť v závislosti od zdroja. Tento článok sa preto zameriava hlavne na rozdiel medzi sójovým lecitínom a slnečnicovým lecitínom.