Cenzúra vs obmedzenia
Cenzúra a obmedzenie sú dva aspekty proti slobode prejavu, ktoré sú vykonávané silou buď vládou, alebo úradom. Jedným zo základných ľudských práv je sloboda prejavu a skutočná demokracia si uvedomuje, že medzi politickými stranami, organizáciami a jednotlivcami môžu byť rozdiely v názoroch. V demokratických krajinách je rešpektovaná sloboda slova a je povolený disent, pretože každý má právo na vlastný názor. Takto je možné rozvíjať talent, ak majú ľudia rozdielne názory. Jednota v rozmanitosti je pojem, ktorý sa demokratické krajiny naučili veľmi skoro, a je vidieť, že sú to krajiny, ktoré veria v slobodu a slobodu. Sloboda a sloboda neznamená slobodu podnikania alebo slobodu pohybu, je neúplná, pokiaľ neexistuje sloboda prejavu.
Môžete umelcovi povedať, čo by mal maľovať a čomu sa musí vyhnúť? Je to ako dať reťazce do tvorivej mysle umelca. To isté platí pre všetkých tvorivých ľudí v oblasti výtvarného umenia a zábavy. Cenzúra a obmedzenia sú nepriateľmi tvorivosti a slobody prejavu. Sloboda prejavu však nie je absolútnym ľudským právom vo väčšine krajín a vlády zaviedli mnoho druhov obmedzení alebo dokonca cenzúru, aby potlačili všetky hlasy nesúhlasu alebo hlasy, ktoré podľa nich škodia morálnym (tzv.) Dobre bytia v spoločnosti.
Cenzúra a obmedzenie sú dva aspekty, ktoré sú vykonávané silou buď vládou, alebo úradom. Cenzúru možno označiť ako potlačenie reči a prejavu jednotlivca alebo komunity. Obmedzenie možno označiť ako múry, ktoré vytvoril orgán pre jednotlivca alebo pre skupinu tak, aby sa šírenie listín nešírilo na verejnosti. Cenzúru možno kategorizovať ako cenzúru médií, ako sú tlačené médiá, internet alebo iné elektronické médiá. Cenzúra sa považuje za poslednú možnosť akejkoľvek vlády obmedziť domáce správy prerastajúce do masového hnutia. Obmedzenia sa uvádzajú hlavne na jednotlivcov, aby im zabránili v šírení priestupkov autority medzi verejnosťou.
Medzi cenzúrou a obmedzeniami je určitý rozdiel, o čom svedčia mnohé krajiny sveta. Obmedzenia majú miernejšiu povahu a javia sa ako zdvorilostné požiadanie niekoho, aby niečo neurobil. Cenzúra je na druhej strane tvrdšia v tom zmysle, že ľudia sa nemôžu zúčastňovať na niektorých konkrétnych činnostiach, pretože vláda sa domnieva, že tieto činnosti nie sú v poriadku.
Jedným z príkladov cenzúry je cenzúrna rada, ktorá udeľuje certifikáty alebo hodnotenie filmu na základe jeho obsahu. Členovia takejto cenzorskej rady si film pozrú a potom sa rozhodnú, či by si film mala dovoliť pozerať celá verejnosť, alebo či majú existovať nejaké obmedzenia, ako je to, aby si film mohli pozerať iba dospelí. Obmedzenia sa týkajú skôr morálneho stráženia, pokiaľ ide o to, čo by mali mať oblečené najmä ženy, čo sa v niektorých krajinách, najmä v arabskom svete, dodržiava.
V poslednej dobe mala cenzúra formu zákazu webových stránok, najmä webových stránok sociálnych sietí, pretože konzervatívne krajiny majú pocit, že ich obyvateľstvo bude počuť o slobode a slobode, aké majú skúsenosti na západe, a bude to vyžadovať aj vo svojich krajinách. Niektoré krajiny, ktoré zámerne zakazujú webové stránky, sú Irán a komunistická Čína. Čo si však vlády v týchto krajinách neuvedomujú, je, že vedomosti a sloboda sú nevyhnutné a nikto nemôže vytvárať umelé múry, ktoré by bránili ľuďom v tom, aby vedeli, čo sa deje v iných častiach sveta.
