Kľúčový rozdiel - pristúpenie vs. ratifikácia
Pristúpenie a ratifikácia sú dva pojmy, ktoré sa často používajú v kontexte zmlúv a dohôd. Obidve tieto podmienky znamenajú súhlas strany s tým, že bude viazaná zmluvou. Medzi pristúpením a ratifikáciou však existuje právny rozdiel. Pristúpenie je iba formálnou dohodou a nepredchádza mu podpis, zatiaľ čo ratifikácia je formálnou dohodou, ktorej predchádza podpis. Preto je tento proces podpisovania kľúčovým rozdielom medzi pristúpením a ratifikáciou.
Čo znamená pristúpenie?
Pristúpenie je akt, ktorým štát označuje svoj súhlas s právnym vymedzením podmienok konkrétnej zmluvy. Štát tu prijíma príležitosť alebo ponuku stať sa účastníkom zmluvy, ktorá je už prerokovaná a podpísaná ostatnými štátmi. Spravidla k tomu dôjde po nadobudnutí platnosti zmluvy. Prístupu preto nepredchádza akt podpisu. Pristúpenie má však rovnaké právne účinky ako ratifikácia. Formálny postup zahŕňajúci pristúpenie sa líši v závislosti od vnútroštátnych legislatívnych požiadaviek štátu.
Čo znamená ratifikácia?
Ratifikácia je akt, ktorým štát označuje dohodu, ktorá má byť právne viazaná podmienkami konkrétnej zmluvy. Hlavným rozdielom medzi pristúpením a ratifikáciou je akt podpisu; po ratifikácii vždy nasleduje akt podpisu. Proces ratifikácie spočíva v tom, že štát najskôr podpíše zmluvu a potom splní svoje národné legislatívne požiadavky.
Ratifikácia sa dosahuje v bilaterálnych zmluvách výmenou povinných nástrojov; v prípade viacstranných zmlúv zvyčajný postup zahŕňa zhromaždenie ratifikácie všetkých štátov depozitárom a informovanie všetkých strán.
Aký je rozdiel medzi pristúpením a ratifikáciou?
Akt podpisu:
Pristúpeniu nepredchádza podpis.
Ratifikácii predchádza podpis.
Pristúpenie aj ratifikácia však majú rovnaký účinok.
Zmluva:
Pristúpenie sa týka zmlúv, ktoré sú už v platnosti.
Ratifikácia znamená, že štát má záujem na zmluve, ale zmluva stále nie je v platnosti.
Obrázok so súhlasom: Pixabay
