Piaget vs Vygotsky
Tento článok sa pokúša poskytnúť porozumenie dvoch teórií Jeana Piageta a Leva Vygotského, zdôrazňujúc podobnosti a rozdiely medzi prístupmi Piageta a Vygotského. Jean Piaget a Lev Vygotsky sú dvaja vývojoví psychológovia, ktorí svojimi teóriami kognitívneho vývoja detí nesmierne prispeli do oblasti psychológie. Piaget možno považovať za jeden z veľkých pilierov, pokiaľ ide o kognitívny vývoj vo vývojovej psychológii, najmä vďaka jeho teórii kognitívneho vývoja, ktorá sa zameriava na postup detí do rôznych etáp, na konci ktorých dospievajú. Vygotsky naopak predstavuje svoju sociálno-kultúrnu teóriu rozvoja, ktorá zdôrazňuje vplyv, ktorý má kultúra a jazyk na kognitívny vývoj detí.
Čo je Piagetova teória?
Podľa teórie kognitívneho vývoja Jeana Piageta všetci ľudia prežívajú interakciu medzi vnútorným vývojom a skúsenosťami s okolitým svetom, ktorá vedie k zmene života. Deje sa to dvoma spôsobmi, najskôr pridaním nových informácií k existujúcim myšlienkam známym ako asimilácia a úpravou kognitívnych schém (mentálnych skratiek), aby sa spojili nové informácie známe ako ubytovanie. Podľa Piageta všetky deti prechádzajú štyrmi fázami kognitívneho vývoja. Oni sú, - Senzomotorický stupeň
- Predoperačný stupeň
- Konkrétny prevádzkový stupeň
- Formálny prevádzkový stupeň
Od narodenia dieťaťa do približne dvoch rokov je dieťa v senzomotorickom štádiu. V tomto štádiu dieťa rozvíja svoje zmysly a motorické schopnosti, ktoré mu umožňujú porozumieť prostrediu. Tiež sa učí o trvalosti objektu, ktorý odkazuje na uvedomenie si, že objekt existuje, aj keď ho nie je možné vidieť, počuť ani sa ho dotknúť. Na konci dvoch rokov prechádza dieťa do predoperačného štádia, ktoré trvá až do veku okolo siedmich rokov. Aj keď dieťa nie je schopné vykonávať mentálne operácie, pokiaľ ide o skutočné pochopenie kvantity a príčinných vzťahov, dieťa sa rýchlo zapája do získavania nových slov ako symbolov vecí okolo seba. Hovorí sa, že deti v tomto štádiu sú egocentrické, čo znamená, že napriek tomu, že dieťa dokáže rozprávať, nechápe cudzie hľadisko. Keď dieťa prejde do konkrétnej prevádzkovej fázy, ktorá trvá do dvanástich rokov, začne chápať konkrétne vzťahy, ako je jednoduchá matematika a kvantita. V tomto štádiu je kognitívny vývoj dieťaťa veľmi rozvinutý. Nakoniec, keď dieťa dosiahne formálne operačné štádium, je v tom zmysle veľmi vyspelé, jeho chápanie abstraktných vzťahov, ako sú hodnoty, logika je veľmi pokročilá. Lev Vygotsky však prostredníctvom svojej sociokultúrnej teórie vývoja prišiel s iným prístupom k kognitívnemu vývoju detí.keď dieťa dospeje do formálneho operačného štádia, je dieťa v tom zmysle veľmi zrelé, jeho chápanie abstraktných vzťahov, ako sú hodnoty, logika veľmi pokročilá. Lev Vygotsky však prostredníctvom svojej sociokultúrnej teórie vývoja prišiel s iným prístupom k kognitívnemu vývoju detí.keď dieťa dospeje do formálneho operačného štádia, je dieťa v tom zmysle veľmi zrelé, jeho chápanie abstraktných vzťahov, ako sú hodnoty, logika veľmi pokročilá. Lev Vygotsky však prostredníctvom svojej sociokultúrnej teórie vývoja prišiel s odlišným prístupom k kognitívnemu vývoju detí.
Čo je Vygotská teória?
Podľa sociokultúrnej teórie vývinu je kognitívny vývin dieťaťa veľmi ovplyvnený sociálnymi interakciami a kultúrou, ktorá ho obklopuje. Pri interakcii dieťaťa s ostatnými sa hodnoty a normy zakomponované do kultúry prenášajú na dieťa tam, kde to ovplyvňuje jeho kognitívny vývoj. Rozumieť vývoju teda znamená porozumieť kultúrnemu kontextu, v ktorom dieťa rastie. Vygotsky hovorí aj o koncepcii s názvom Lešenie, ktorá sa týka poskytovania indícií dieťaťu s cieľom vyriešiť problémy bez toho, aby čakalo, kým dieťa dosiahne potrebné kognitívna fáza vývoja. Veril, že prostredníctvom sociálnej interakcie má dieťa potenciál nielen na riešenie problémov, ale aj použitie rôznych stratégií do budúcnosti.
Vygotskij považoval jazyk za dôležitú súčasť svojej teórie, pretože si myslel, že jazyk má v kognitívnom vývoji zvláštnu úlohu. Špeciálne hovoril o koncepcii samomluvy. Zatiaľ čo Piaget veril, že to je egocentrické, Vygotskij vnímal sebahovor ako nástroj smerovania, ktorý pomáha pri myslení a vedie konanie jednotlivcov. Nakoniec hovoril o zóne proximálneho vývoja. Zatiaľ čo sa Piaget aj Vygotsky zhodli na tom, že kognitívny vývoj detí má svoje obmedzenia, Vygotskij neobmedzil dieťa iba na vývojové fázy. Namiesto toho uviedol, že za predpokladu nevyhnutnej pomoci môže dieťa dosiahnuť náročné úlohy v zóne proximálneho vývoja.
Aký je rozdiel medzi Piagetovými a Vygotského teóriami?
Keď venujeme pozornosť podobnostiam v teóriách Piageta a Vygotského, je zrejmé, že obaja považujú deti za aktívne učiace sa osoby zapojené do kognitívneho konfliktu, kde expozícia okolitému prostrediu umožňuje zmeny v ich chápaní. Obaja sú presvedčení, že tento vývoj s vekom klesá. Aj medzi nimi sú však veľké rozdiely.
• Zatiaľ čo napríklad vývoj Piagetu predchádza učeniu, Vygotsky verí naopak. Tvrdí, že pred rozvojom je to práve sociálne učenie. To možno považovať za kľúčový rozdiel medzi týmito dvoma teóriami.
• Aj keď Piaget priraďuje kognitívny vývoj vývojovým stupňom, ktoré sa javia ako dosť univerzálne, Vygotsky používa iný prístup, ktorý dáva do popredia kultúru a sociálne interakcie ako prostriedky na formovanie rozvoja.
• Ďalší rozdiel medzi týmito dvoma teóriami vyplýva z pozornosti venovanej sociálnym faktorom. Piaget je presvedčený, že učenie je skôr samostatným skúmaním, zatiaľ čo Vygotský ho chápe skôr ako úsilie o spoluprácu, najmä prostredníctvom zóny proximálneho vývoja, keď sa dieťaťu pomáha rozvíjať jeho schopnosti.
Stručne povedané, Piaget aj Vygotsky sú vývojoví psychológovia, ktorí predstavili teórie kognitívneho vývoja detí a dospievajúcich s pohľadom na jednotlivca ako na aktívneho učiaceho sa, ktorý využíva prostredie na svoj kognitívny rozvoj. Kľúčovým rozdielom však je, že zatiaľ čo Piaget využíva univerzálne vývojové stupne a dosť nezávislý prístup učiaceho sa, Vygotsky zdôrazňuje sociálne faktory a sociálne interakcie, ktoré ovplyvňujú vývoj. Ďalším dôležitým znakom je, že Vygotsky venuje veľkú pozornosť kultúrnym atribútom, ako sú jazyk a kultúra ako celok, čo má vplyv na kognitívny vývoj jednotlivcov, čo v Piagetovej teórii chýba.
