Strata vs Stratum
Strata a vrstva sú špeciálne tituly zavedené austrálskou vládou a neskôr prijaté niekoľkými ďalšími krajinami, pokiaľ ide o vlastníctvo bytov alebo bytov. V týchto dvoch špeciálnych druhoch titulov sa toho veľa prekrýva, čo spôsobuje zmätok v mysliach ľudí. Tento článok sa pokúša vysvetliť tieto rozdiely zvýraznením vlastností typov vrstiev a vrstiev.
Straty aj vrstva sú formy titulov, ktoré sú založené na koncepcii vlastníctva, ktorá rozdeľuje pôdu na vrstvy alebo priestory, pričom kupujúci nadobúdajú práva na vlastníctvo priestorov alebo jednotiek spolu so spoločnými právami v oblastiach, ktoré sa bežne používajú. Prvýkrát tento titul vznikol v NSW v roku 1961. Tento typ vlastníctva, známy ako titul v stratách, sa stal štandardom aj vo zvyšných štátoch a niektorých ďalších krajinách. Názov Strata sa bežne používa v prípadoch vertikálneho rozdelenia, ktorého praktickým príkladom sú vlastnícke práva kupujúceho k bytu. Je to podobné ako s právami kupujúceho v kondomíniu v USA a Kanade.
Ďalšou dôležitou schémou zavedenou na vysvetlenie vlastníckych práv kupujúcich k bytom alebo bytom je názov vrstvy. Tu sú priestory rozdelené na časti, pričom spoločné priestory, ako sú schody, príjazdová cesta atď., Sa tiež označujú ako položky a sú súčasťou častí. Teraz je známe, že príjazdová cesta, záhrady, terasa na vrchu atď. Sú vo vlastníctve servisnej spoločnosti. Zahrnutie tejto nehnuteľnosti do ďalšieho členenia spôsobuje ťažkosti, pokiaľ ide o právo obchodných spoločností. Táto zásada označovania spoločného majetku ako jednotky v ďalšom pododdiele sa nepáči ani poskytovateľom pôžičiek, pretože s týmto objektom nezaobchádzajú ako s bezpečnosťou.
V schéme vlastníctva stratového titulu je každý kupujúci bytu držiteľom titulu jednotky, ktorú kúpil, spolu s podielmi v spoločnosti vlastniacej práva na spoločný majetok. Títo kupujúci sa zhodujú v otázkach, ktoré vysvetľujú zodpovednosti a príspevky kupujúcich z hľadiska spoločného majetku.
Aký je rozdiel medzi Strata a Stratum?
• Z vyššie uvedeného popisu je zrejmé, že názvy sa líšia z hľadiska veriteľa, ktorý musí akceptovať podiel kupujúceho na spoločnom majetku, ktorý predstavuje väčšiu zodpovednosť a prínos, aby bolo možné spoločný majetok ľahko udržiavať. Práve tento rozdiel v zaobchádzaní so spoločným majetkom ako so zabezpečením vedie k tomu, že veritelia ponúkajú inú mieru úrokov z titulu stratovej vrstvy, ktorá je o niečo vyššia.
• Pre kupujúceho v schéme stratovej vrstvy je teda lepšie skontrolovať si u veriteľa, či je ochotný akceptovať akcie kupujúceho pri zabezpečení spoločného majetku ako zábezpeku.
