Kriminalistika vs kriminalistika
Forenzná veda, známa tiež ako súdna veda, je proces uplatňovania vedeckých metód na zodpovedanie otázok, ktoré vyvstávajú v súvislosti s trestnou činnosťou alebo občianskoprávnym konaním. Kriminalistika je rozdelená na veľké množstvo ďalších útvarov, ako sú kriminalistické účtovníctvo, kriminalistická antropológia, kriminalistická archeológia, výpočtová kriminalita atď. Kriminalistika je štúdium kriminálneho správania, príčin kriminality, spôsobov prevencie kriminality a rehabilitácie / tresty pre zločincov. Na kriminológiu sa dá pozerať ako na interdisciplinárny odbor kombinujúci vedy o správaní, spoločenské vedy a právo.
Čo je to súdne lekárstvo?
Forenzná analýza je proces aplikácie vedeckých metód na zodpovedanie otázok, ktoré vyvstávajú v súvislosti s trestnou činnosťou alebo občianskoprávnym konaním. Forenzná oblasť poskytuje vedecké dôkazy, ktoré by sa mohli použiť pri vyšetrovaní trestných činov. Forenzná oblasť zahŕňa vedy ako chémia, biológia, fyzika, geológia, psychológia, spoločenské vedy atď. Forenzná medicína sa preto považuje za multidisciplinárny predmet. Vyšetrovatelia miesta činu zvyčajne pri vyšetrovaní trestného činu zhromaždia dôkazy z miesta činu a tie sa odovzdajú forenzným vedcom, ktorí na pomoc pri vyšetrovaní použijú vedecké dôkazy. V podpoliskách súdneho lekárstva sa súdne účtovníctvo zaoberá štúdiom dôkazov týkajúcich sa účtovníctva; forenzná antropológia používa antropológiu na identifikáciu zvyškov človeka a forenzná chémia sa zaoberá identifikáciou výbušnín,strelné zvyšky a drogy. Niektoré forenzné techniky, ako napríklad komparatívna analýza guľkových elektród (sledovanie guľky pomocou jej chemických látok) a forenzná stomatológia (pomocou dôkazov, ako sú napríklad značky na uhryznutie), sa považujú za nezdravé techniky.
Čo je to kriminalistika?
Kriminológia je štúdium kriminálneho správania, príčin kriminality, spôsobov prevencie kriminality a rehabilitácia / tresty pre zločincov. Na kriminalistiku sa dá pozerať ako na interdisciplinárny odbor kombinujúci vedy o správaní, spoločenské vedy a právo. Kriminológia sa často používa na vytvorenie kriminálnych profilov sledovaním niektorých trestných činov, ktoré by sa mohli použiť na vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní. V kriminalistike existuje niekoľko populárnych teórií, ktoré sa nazývajú klasická, pozitivistická a individuálna. Klasická kriminologická teória tvrdí, že trestné činy sú páchané ľuďmi, ak tí, ktorí majú zo spáchania trestného činu prospech, prevažujú nad nákladmi, ktoré s tým spojené majú. Podľa tejto teórie by sa dalo zločinom predchádzať prísnejšími trestami, aby ich následky prevažovali nad výhodami. Pozitivistická teória tvrdí, že trestné činy sú páchané na vnútorných a vonkajších faktoroch, ktoré jednotlivec neovláda. Medzi tieto faktory patrí chudoba, vzdelanie atď. Táto teória naznačuje, že elimináciou týchto faktorov je možné predchádzať zločinom. Teória individuálnych vlastností naznačuje, že zločincov a ľudí bez trestného činu je možné rozlíšiť podľa psychologických a biologických vlastností. Trestné činy sú spáchané, keď jednotlivci s týmito vlastnosťami interagujú so spoločnosťou. Podľa tejto teórie možno zločinom predchádzať obmedzením interakcií medzi týmito jednotlivcami a spoločnosťou. Teória individuálnych vlastností naznačuje, že zločincov a ľudí, ktorí nie sú zločincami, je možné rozlíšiť podľa psychologických a biologických vlastností. Trestné činy sú spáchané, keď jednotlivci s týmito vlastnosťami interagujú so spoločnosťou. Podľa tejto teórie možno zločinom predchádzať obmedzením interakcií medzi týmito jednotlivcami a spoločnosťou. Teória individuálnych vlastností naznačuje, že zločincov a ľudí bez trestného činu je možné rozlíšiť podľa psychologických a biologických vlastností. Trestné činy sú spáchané, keď jednotlivci s týmito vlastnosťami interagujú so spoločnosťou. Podľa tejto teórie možno zločinom predchádzať obmedzením interakcií medzi týmito jednotlivcami a spoločnosťou.
Aký je rozdiel medzi kriminalistikou a kriminalistikou?
Forenzná oblasť je proces uplatňovania vedeckých metód na zodpovedanie otázok, ktoré vyvstávajú v súvislosti s trestnou činnosťou alebo občianskoprávnym konaním, a poskytovania vedeckých dôkazov, ktoré by sa mohli použiť v takýchto situáciách, zatiaľ čo kriminológiou je štúdium kriminálneho správania, príčin trestnej činnosti, spôsobov prevencie kriminality a rehabilitácia / tresty pre zločincov. Forenzná oblasť poskytuje vedecké dôkazy, ktoré by sa mohli použiť pri vyšetrovaní trestných činov, zatiaľ čo kriminológia sa môže použiť na vývoj kriminálnych profilov pozorovaním niektorých trestných činov, ktoré by sa mohli použiť pri vyšetrovaní trestných činov.
